LITURGICKÁ HUDBA A SPEVY

Procesiové spevy

Liturgickým zmyslom procesiových spevov je textové a hudobné stvárnenie hlavnej myšlienky a spirituality daného slávenia.

Poznáme tri procesiové spevy počas sv. omše:

• úvodný spev – introit,
• spev na prípravu obetných darov – offertorium,
• spev na prijímanie – communio.

Ich úlohou je sprevádzať procesiu - sprievod kňaza pri úvodnom vstupe k oltáru, sprievod ľudu, ktorý prináša obetné dary a sprievod veriacich, ktorí pristupujú k prijímaniu. 

Procesiové spevy zatiaľ spievame poväčšine z JKS (z r. 1937). Na nedele a sviatky sú piesne spolu s liturgickými čítaniami predpísané v Direktóriu, ktoré zostavuje liturgická komisia. V bežné dni je výber piesní ponechaný na kantorovi (organistovi), spevákoch, kostolničke. Piesne sa vyberajú tak, aby v nich bola obsiahnutá hlavná myšlienka liturgických čítaní príslušného dňa. Liturgické čítania sú predpísane na každý deň v roku.

Zámerom liturgickej obnovy je, aby liturgia bola jednotne prepojená, teda aby omšové spevy nadväzovali na bohoslužbu Slova.

Introit - úvodný spev

Otvára celú liturgiu, upevňuje jednotu zhromaždeného veriaceho ľudu a uvádza myseľ veriacich do tajomstva liturgického obdobia alebo slávnosti. Takto sprevádza prichádzajúceho kňaza s asistenciou k oltáru. Introitom sa učíme usporiadať myšlienky i city, nájsť hlavnú tému slávenia a vytvoriť správny postoj pre vnútornú komunikáciu.

Offertorium - spev na prípravu obetných darov

Má plnšie pripravovať veriacich na slávenie Eucharistie. Počas obetného sprievodu sa obvykle spieva vhodná pieseň a to aspoň dovtedy, kým sa dary nepoložia na oltár. Obsahom spevu je úkon obetovania alebo hlavná myšlienka sviatku. Keďže obetovanie je darovanie z lásky, vzťahuje sa aj na nás samých, aby sme sa zo dňa na deň zdokonaľovali v spojení s Bohom a medzi sebou navzájom.

Communio - spev na prijímanie

Kým kňaz a veriaci prijímajú telo Kristovo, spieva sa spev na prijímanie. Má vyjadrovať odpoveď a vďačnosť za počuté Slovo, ktoré sa stalo Telom a veriaci ho za spievaného sprievodu prijímajú. Tento spev má jednotou hlasov vyjadrovať duchovnú jednotu prijímajúcich, prejaviť radosť srdca a sprievod k prijímaniu Kristovho tela urobiť bratskejším. Obsah spevov má vzťah k Eucharistii, text je často vybraný z evanjelia danej omše, čím sa zdôrazňuje to, že Slovo sa mysticky stáva Telom. Nemá to byť spev ďakovný.

Omšové ordinárium (ordinarium missae)

Spevy ordinária sú stabilné - nemenia sa v štruktúre svätej omše. V týchto spevoch sa nemenia texty, menia sa však ich nápevy podľa príslušného liturgického obdobia (Advent, Vianoce, obdobie cez rok,...). Ich nápevy obsahuje Liturgický spevník I.

Ordinárium zahŕňa tieto spevy:

• Kyrie - Pane, zmiluj sa;
• Glória - Sláva Bohu na výsostiach;
• Krédo - Verím v Boha;
• Sanktus - Svätý, Svätý...;
• zvolanie po premenení;
• záverečná doxológia s Modlitbou Pána;
• Agnus Dei - Baránok Boží;
• odpovede ľudu na modlitby a výzvy kňaza.
•  

Omšové próprium (proprium missae)

Predstavuje ho celá bohoslužba slova a tzv. predsednícke modlitby, niekedy aj prefácia. Spevy própria sú menlivé prvky omše, to znamená, že spolu s nápevmi sa menia aj texty spevov.

Próprium zahŕňa tieto spevy:

• medzispevy - žalmy, spev Aleluja;
• procesiové spevy - piesne z JKS;
• modlitba veriacich - prosby; 
• ďakovný chválospev po prijímaní - piesne z JKS;
• (spev po omši).

Publikovaná je zatiaľ len časť z nich. Nápevy na medzispevy sú v Liturgickom spevníku II a nápevy na modlitbu veriacich v Liturgickom spevníku I. Liturgický spevník III obsahuje medzispevy a procesiové spevy Svätého týždňa a Veľkej noci.

Procesiové spevy a ďakovné chválospevy po prijímaní sú v súčasnosti predmetom tvorby, úprav a overovania v praxi. Ide o najrozsiahlejšiu kapitolu v súbore omšových spevov. Prevažne sa spievajú z JKS.

Gratiarum - ďakovný chválospev po svätom prijímaní

Po rozdaní prijímania kňaz a veriaci sa podľa okolností chvíľu v tichosti modlia. Keď sa uzná za dobré, celé zhromaždenie môže potom spievať nejaký hymnus, žalm alebo iný chválospev. Prípustný je iba motív chvály a vďaky.

Gratiarum actio - úkon vďaky po prijímaní je dôležitým prvkom omše. Predlžuje zjednotenie s Bohom, Cirkvou a s blížnymi. Communio s Kristom obsahuje rozmer antropologický, ekleziálny i spoločenský.

V každej bohoslužbe je potrebná primeraná miera spevu. Vzdávanie vďaky sa často uskutočňuje formou posvätného ticha. Predsa však je potrebné, aby existoval súbor spevov pre spoločné vzdávanie vďaky.