Rímskokatolícky kostol
Navštívenia Panny Márie v Lučenci

Rímskokatolícky kostol stojí na Kubínyiho námestí v Lučenci. Spočiatku mali katolíci v Lučenci len malú modlitebňu. V roku 1772 od Pavla Balassu dostali pozemok na kostol (8 siah široký, 16 siah dlhý a 4 siahy pre vežu). Od roku 1776 patrí Lučenec do Rožňavského biskupstva. V roku 1783 bol postavený menší barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie, ktorý bol rozšírený v roku 1792, obnovený v rokoch 1850 a 1895. Kostol Navštívenia Panny Márie je jednoloďová stavba so segmentovým zakončením presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou, zaklenutá pruskými klenbami. Nad hlavným vchodom je latinský nápis "NULI SANCTORUM, SED ISPI DEO SANCTORUM GUAMVIS IM MEMORIMA SANCTORUM CONSTITUIMUS ALTARIA". Nad vstupom do chrámu je murovaný organový chór, podklenutý českými plackami. Fasády kostola sú členené lizénami. Maľba interiéru pochádza od Štefana Gábora z roku 1958. Hlavný oltár pochádza z 2. pol. 19. st. a má klasicizujúce prvky.

       Uprostred stĺpovej trojdielnej oltárnej architektúry je obraz Navštívenia Panny Márie (reštaurovaný Júliusom Szabóom v roku 1957). V interkolumniach sú plastiky sv. Štefana Kráľa a sv. Ladislava. Dva bočné oltárne pendanty z 2. pol. 19. st. so strednou nikou, na bokoch predstavané stĺpy, na ktorých spočíva architrám. V nike plastiky Krista a sv. Jána Nepomuckého z 20. st. Novoklasicistická kazateľnica pochádzajúca z 2. pol. 19. st., novobaroková krstiteľnica z červeného mramoru zo začiatku 20. st. Veža s pilastrovým členením je zakončená podkasaným stupňovitým zvonom, datovaným v roku 1929. Kostol vyhorel v roku 1849, obnovený bol v roku 1850.

Katolícka fara je neskorobaroková budova, postavená v rokoch 1780 - 1792. V búrlivom roku 1849 bola vydrancovaná, zhorela a novú na starých základoch dal postaviť rožňavský biskup Adalbert Bartakovič. Generálnu rekonštrukciu budovy vykonali v roku 1897. Opátom rímskokatolíckej cirkvi bol do roku 1919 dr. Ján Valihora.

        Z cirkevných spolkov v Lučenci pôsobili napr. Losonczi Római Katholikus Elemi Iskolai Szővetkezet (stanovy z 20. mája 1887), ženský spolok Losonczi Római Katholikus Nőegylet (stanovy z 15. októbra 1903), spolok tovarišov Losonczi Katholikus Legényegylet (stanovy zo 7. júna 1904). Rímskokatolícky spevokol pôsobil v Lučenci už od konca 18. storočia.

        Bohoslužby sa konali v začiatkoch po slovensky, neskôr slovensko - maďarsky, v čase maďarizácie (až do roku 1919) boli len maďarské. Prvá slovenská omša po prevrate sa slúžila 28. septembra 1919. Účinkoval na nej aj slovenský spevokol za spoluúčasti slovenských evanjelikov. Keď sa počet slovenských katolíkov v Lučenci zvýšil, rozhodol sa miestny kňaz - dekan, že zavedie slovenské bohoslužby každú nedeľu a odpoludňajšie slovenské litánie. V roku 1927 si katolíci zadovážili skvostnú zástavu slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda, ktorá sa stala krásnou výzdobou lučenského chrámu. Na zástave je nápis: DEDICTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE!

         14. septembra 1936 bola slávnostná vysviacka 2 nových zvonov za účasti biskupa Michala Bubniča z Rožňavy. 20. septembra 1936 sa v Lučenci konali misijné krajinské slávnosti za účasti 4 biskupov. Oslavy 800. výročia katolíckej farnosti v Lučenci sa uskutočnili 22. septembra 1990 aj s biskupskou omšou.

         V roku 1995 je v Lučenci asi 13000 katolíkov. Farárom bol do roku 1993 Ľudovít Jurek (absolvoval cirkevné právo na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme, autor licenčnej práce Katolícke školstvo na Slovensku). V roku 1995 je lučenským farárom Gabriel Rákai.

Napísal J. Drenko.