SVIATOSŤ  BIRMOVANIA

OZNÁMY PRE BIRMOVANCOV

Domáca úloha na 10.5.2019:

Boh svoril svet viditeľný aj neviditeľný. Ktoré svorenia patria do sveta viditeľného a ktoré do sveta neviditeľného?

=================================================================

-  príprava na túto sviatosť je dvojročná. Prebieha na hodinách náboženskej výchovy a v skupinových stretnutiach

-  vyžaduje sa príkladný kresťanský a pravidelný sviatostný život, aktívne zapájanie sa do farského života a mať náležité vedomosti.

Sviatosť   birmovania   tvorí   spolu   s   krstom   a   Eucharistiou     jeden   celok "sviatostí uvádzania do kresťanského života".  Jednota tohto celku sa musí zachovať.

Veriacim  treba   teda     vysvetliť,   že   prijatie   sviatosti   birmovania   je   potrebné   pre  zavŕšenie krstnej  milosti.

"Vskutku,  sviatosť birmovania    ich dokonalejšie spája s Cirkvou, obohacuje ich zvláštnou   silou Ducha Svätého, takže sú vo zvýšenej miere zaviazaní,  ako praví svedkovia Kristovi, šíriť a brániť vieru slovom  a skutkom.

Znaky a obrad birmovania

V obrade tejto sviatosti  je vhodné brať do úvahy znak   pomazania  a to,  čo pomazanie znamená a vtláča: totiž  duchovnú pečať.   Pomazanie  malo   v biblickej   a   antickej   symbolike  množstvo    významov:   olej   je znakom hojnosti a radosti , očisťuje   (pomazanie pred kúpelom a po ňom),  robí pružným  (pomazanie     atlétov   a   zápasníkov);   je   znamením  uzdravenia,   lebo   lieči pomliaždeniny a rany a spôsobuje, že človek žiari krásou,  zdravím a silou.

Všetky   tieto   významy   pomazania   olejom  sa   nachádzajú   vo     sviatostnom živote.   Pomazanie   olejom   katechumenov   pred     krstom   znamená   očistenie   a posilnenie; pomazanie nemocných   vyjadruje uzdravenie a posilu. Pomazanie svätou krizmou po  krste, pri birmovaní a pri vysviacke je znakom zasvätenia.  Birmovaním sa kresťania, čiže tí, čo sú pomazaní, stávajú  viac účastnými na poslaní Ježiša Krista a na plnosti  Ducha   Svätého,  ktorým  je on naplnený,  aby celý  ich život  vydával "Kristovu ľúbeznú vôňu" (2 Kor 2,15).

Týmto pomazaním birmovanec dostáva "znak", pečať Ducha  Svätého. Pečať je  symbolom osoby ,   znakom  jej     autority ,   jej  vlastníckych práv nad nejakým predmetom  (preto sa označovali vojaci pečaťou svojho veliteľa a otroci   znakom svojho pána). Pečať robí hodnoverným právny akt alebo dokument a prípadne ho robí tajným.

Sám Kristus sa vyhlasuje za označeného pečaťou svojho  Otca. Aj kresťan je poznačený pečaťou:  "Boh nás  i  vás   posilňuje v Kristovi,  on nás pomazal,  on nás označil svojou  pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha" (2 Kor  1,22).

Táto pečať Ducha Svätého označuje úplnú   príslušnosť ku Kristovi,  vstup do jeho služby navždy, ale aj  prísľub Božej ochrany vo veľkej eschatologickej skúške.

Z H R N U T I E

"Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že  Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni  ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého    lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil;  boli   iba pokrstení  v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali  Ducha Svätého" (Sk 8,14-17).

Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť.   Je  to  sviatosť,    ktorý dáva Ducha Svätého, aby nás hlbšie zakorenil do  Božieho synovstva, pevnejšie začlenil do Krista, urobil  silnejšie naše puto s Cirkvou, viac nás pridružil k svojmu  poslaniu a pomohol nám vydávať svedectvo kresťanskej viery  slovom odprevádzaným skutkami.

Birmovanie, tak isto ako krst, vtláča do duše kresťana   duchovný znak alebo nezmazateľný charakter, a preto túto  sviatosť možno prijať v živote iba raz.

Na Východe sa sviatosť birmovania vysluhuje   bezprostredne po krste a za ňou nasleduje aj účasť na  Eucharistii. Táto tradícia zvýrazňuje jednotu troch  sviatostí uvádzania do kresťanského života.  V  latinskej    Cirkvi  sa  táto sviatosť  udeľuje po dosiahnutí veku rozumovej  zrelosti a jej slávenie sa spravidla vyhradzuje biskupovi, čím sa naznačuje, že táto sviatosť posilňuje cirkevný  zväzok.

Kandidát na birmovanie, ktorý dosiahol vek rozumovej  zrelosti, musí vyznať vieru, byť v stave milosti, mať úmysel  prijať túto sviatosť a byť pripravený prevziať svoju úlohu   Kristovho učeníka a svedka v cirkevnom spoločenstve   a pozemských záležitostiach.