Celoslovenské kolo Biblickej olympiády:

16.-17. mája 2018.

     Tento rok bola hostiteľom práve Rožňavská diecéza ako jedna z desiatich diecéz na Slovensku.

Za našu diecézu súťažilo trojčlenné družstvo v zložení študentiek Gymnázia B.S.Timravy: Lucia Kresanová, Kristina Kraváriková a Veronika Jeleňová  a pedagogický dozor Mgr. Jozef Juriga

    V prvý deň súťaže sme sa ubytovali v Hoteli Gemer. V poobedňajších hodinách sa jednotlivé družstvá, ich katechéti, pedagógovia a organizátori súťaže zhromaždili, aby  sa navzájom oficiálne predstavili a zaregistrovali. Každé súťažné družstvo priblížilo svoje skúsenosti s olympiádou  z predchádzajúcich ročníkoch, svoje prípravy, postrehy počas čítania a dojmy, ktoré v nich jednotlivé biblické knihy zo Svätého Písma na tento školský rok (Genezis 12-50 a Markovo evanjelium) zanechali.

    Potom sme aj napriek zamračenému počasiu podnikli pešiu túru do centra mesta. Navštívili sme Biskupský úrad, kde sme si pozreli historické priestory, obrazy rožňavských biskupov a biskupskú kaplnku. Ďalšou zástavkou bol kostol sv. Františka Xaverského na Rožňavskom námestí.

     O 18:00 bola v biskupskej katedrále  slávnostná svätá omša ktorú celebroval Mons. Stanislav Stolárik a koncelebrovali zúčastnení kňazi. 16. mája slávi Rožňavská diecéza sviatok svojho patróna, sv. Jána Nepomuckého a práve prešli tri roky od uvedenia nášho biskupa Mons. Stanislava Stolárika do jeho úradu. Táto svätá omša bola sprístupnená aj Rádiom Lumen  pre poslucháčov z celého Slovenska.

   Po svätej omši sme sa presunuli do Biskupského úradu, na spoločnú slávnostnú večeru.  Po večeri bol peší presun do hotela Gemer, kde sme mohli nadväzovať vzťahy a priateľstva, skúseností z iných diecéz, alebo využiť čas na posledné prípravy na súťaž.

   Samotný deň súťaže bol duchovne „odštartovaný“ rannou svätou omšou v priestoroch hotela. Nasledovali raňajky a presun do sídla Biskupského úradu.

   O 8:00 začala biblická súťaž. Pozostávala zo 6 kôl, kde boli postupne preverovné teoretické vedomosti a  znalosti z oblasti geografie starovekej Palestíny, ale aj aké myšlienky a posolstvá v sebe jednotlivé texty niesli, respektívne ich prepojenie, citáty a čítanie obrazu. Vedomosti žiakov hodnotila šesť členná porota v zastúpení aj našich biblistov duchovných otcov  Vdp. Roberta Sarku a Vdp. Františka Trstenského. 

      Jedna z úloh bola aj scénka- dramatizácie biblického príbehu, stredoškoláci mali za úlohu zaktualizovať do života niektorý biblický príbeh  z  biblických kníh a predstaviť  jej posolstvo  pre súčastný svet.

    Okolo poludnia bolo vyhodnotenie. Pred vyhodnotením, i počas neho sme sa cítili „relatívne“ pokojné, no naše pocity však boli ovplyvnené pocitmi úspechu alebo neúspechu, ktoré sme zažívali počas samotného súťaženia. Naše umiestnenie – bolo krásne tretie bronzové – veľmi nás potešilo. Boli sme ocenení diplomom, pamätnými listami a ďalšími hodnotnými cenami.

Po slávnostnom obede sme sa vydali na cestu do Lučenca.

     Naša účasť na Biblickej olympiáde bola pre nás veľmi dobrou skúsenosťou. Strávili sme chvíle s novými ľuďmi a v príjemnom prostredí biskupského úradu, načerpali sme nové skúsenosti a vytvárali nové priateľstvá.   Okrem súťaženia a samotného štúdia Biblie, olympiáda  nám priniesla aj duchovné posilnenie pri ohlasovaní viery v Ježiša Krista.  Ďakujeme Pánu Bohu!

Viac na:

http://www.burv.sk/2018/05/18/celoslovenska-biblicka-olympiada/

Koncert komorného speváckeho zboru ZOBORALJA zo Žirian

Diecézne večeradlo MKH Rožňavskej diecézy

     V sobotu 5.mája sa konali večeradlá v diecézach po celom Slovensku.  V kostole Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote sa uskutočnilo večeradlo za celú rožňavskú diecézu.

Prišli sem pútnici z viacerých dekanátov a farností. Aj z nášho novohradského dekanátu pricestovali v hojnom počte veriaci - ctitelia Panny Márie.

     O 9,00 hod. v slávnostnom vstupe do chrámu v sprievode duchovných otcov a otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika za doprovodu spevokolu a krásnej organovej hudby priniesli naše „ruženčiarky“ sochu Fatimskej Panny Márie.

      Nasledovala pobožnosť modlitby radostného svätého ruženca s rozjímaniami v slovenskom a maďarskom jazyku. Viedli ich vikár vdp. Gabriel Rákai a vdp. Jozef  Markotán. Modlili sa veriaci dekanátu Rim.Sobota. V modlitbách a hlavne v úkone zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sme boli spojení so všetkými pútnikmi večeradiel, aj s ostatnými pútnikmi na celom svete.

     Prežili sme silu modlitby sv. ruženca, do ktorého sme vkladali prosby za naše farnosti, rodiny, ale aj chorých a trpiacich a všetkých o vlastné obrátenie. ktorým sme sľúbili modlitby.

     Potom nasledovala  prednáška pátra Jozefáta Brigana. Bola zameraná  na fatimské zjavenia. Obsahovala hlboké myšlienky, ktorými pobádal prítomných o vlastné obrátenie. Je potrebné začať od seba.

     Slávnosť pokračovala sv. omšou. Hlavný celebrant bol Mons. Stanislav Stolárik za asistencie všetkých prítomných duchovných otcov. Otec biskup v homílii vyzdvihol potrebu modlitby sv. ruženca vnášať aj do svojich rodín.

Po sv. omši bola obedňajšia prestávka.

     O 14,00 hod. sme pokračovali v modlitbách sv. ruženca formou VEČERADLA. Modlili sa veriaci z Novohradského dekanátu - slávnostné tajomstvá. Viedol ich vdp. Ivan Kaličiak. Piesňou k Duchu Svätému sme otvárali srdce k ďalšej modlitbe.

     Po prečítaní posolstva z modrej knihy modlitby sv. ruženca v slovenskom aj maďarskom jazyku a zasvätenie NSPM. Na záver sme zaspievali hymnu k NSPM.

     O 15,00 hod. sme zotrvali v modlitbe v hlbokej dôvere v Božie milosrdenstvo pred vyloženou Sviatosťou oltárnou. S vdp. Stanislavom Andrekom sme sa pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva aj Litánie k Božiemu milosrdenstvu.

Záverečným eucharistickým požehnaním Vdp.S.Andrek ukončil naše diecézne modlitbové stretnutie vo VEČERADLE.

     Vdp. Rastislav Polák - dekan farností  Rim.Sobota poďakoval všetkým prítomným: otcovi biskupovi, kňazom, pútnikom a všetkým ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o krásny priebeh tohto spoločenstva.

     Bol to požehnaný deň, ktorý nám daroval Pán na príhovor Panny Márie. Prežili sme radostný deň plný pokoja. Cítili sme v srdci odhodlanie prispieť k naplneniu želania Panny Márie - modliť sa a meniť najprv seba.

     Duchovne naplnení a povzbudení sme sa rozchádzali do svojich domov s nádejou, že sa opäť stretneme na ďalšom diecéznom stretnutí vo VEČERADLE.

Elena Gubániová, Lučenec

Fotky z uvedenej akcie si môžete pozrieť vo FOTOGALÉRII: (klikni na obrázok)

Výlet na Karanč

     Dňa 1.mája sme sa spoločne vybrali ako farské spoločenstvo na výlet aby sme tak prežili spoločne krásny slnečný a požehnaný deň. Ráno sa nas pre farou zišlo 22 kde nás privítal pán farár.Marko.

     Následne sme sa presunuli osobnými autami do Galambi, kde sme deň začali svätou omšou , ktorú celebroval pan farár Marko s kaplánom Myroslavom. Na sv. omši sa zúčastnili aj miestní obyvatelia a putníci z pútnického domu.

     Po sv. omši sme prešli do Maďarska do Somosko Újfalu, odkiaľ sme podnikli výstup na najvyšší kopec v okolí na Karanč (Karancs 728 m n.m). V úvode nám pán Jožko Dorniak dal výklad k uvedenej trase a potom nás viedol  na vrchol. Pod vrchom sme sa pred Kaplnkou sv.Margity pomodlili na obed "Raduj sa nebies kráľovná" a potom sme už vystúpili na samotný vrchol.

     Mnohí sa už nevedeli dočkať "opekáčky", ktorú ráno prisľúbil pán farár a hneď sa pustili do hľadania dreva a prípravy ohňa. Potom sme si všetci spoločne opekali a spoločne sa delili o svoje zásoby. Všetci sme sa kochali aj pohľadom s rozhľadne, ktorá sa nachádza na vrchole.

    Po spoločnom fotografovaní, sme sa vydali na spiatočnú cestu. Cestou sme sa zastavili ešte pri prameni sv.Alžbety, kde sme sa občerstvili pramenitou a vyrazili k autam.

Myslím, že sme spoločne ako farské spoločenstvo prežili krásny slnečný Bohom požehnaný deň. Už vopred sa tešíme na ďalšie spoločné akcie.

Fotografie z akcie vo FOTOGALÉRII (klikni na obrázok):

Diecézne stretnutie mládeže v Heľpe

V sobotu 7. apríla sa v horehronskej farnosti Heľpa uskutočnilo diecézne stretnutie mládeže rožňavskej diecézy s našim otcom biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom. Prinášame pár fotiek z tohto milého stretnutia.

Fotografie vo FOTOGALÉRII

Veľkonočné Trojdnie vo farnosti Lučenec - mesto

Kristus uskutočnil dielo ľudského vykúpenie a dokonalého oslávenia Boha predovšetkým svojím veľkonočným tajomstvom, v ktorom svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Preto Veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania je žiarivým vrcholom celého liturgického roka. A tak ako je nedeľa vrcholom týždňa, je slávnosť Veľkej noci vrcholom liturgického roka. Na priblíženie oslavy Veľkonočného trojdnia v našej farnosti Lučenec  - mesto, prinášame pár fotiek z liturgických slávení.

Fotografie vo FOTOGALÉRII

Misionár Božieho milosrdenstva otec James Manjackal príde znova na Slovensko

Plagát v PDF

2. VEĽKONOČNÁ NEDEĽA – NEDEĽA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

Druhá Veľkonočná nedeľa je aj nedeľou  BOŽIEHO MILOSRDENSTVA.

     Pán Ježiš sestre Faustíne povedal:  „ O tretej hodine pros moje milosrdenstvo za hriešnikov a aspoň na krátku chvíľu sa vhĺb do môjho utrpenia ...  Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet ...“

     Aj my veriaci z Farnosti Lučenec – mesto, sme sa o 15.00 hodine zišli v našom chráme Navštívenia Panny Márie a spoločne slovensky aj maďarsky hovoriaci veriaci sme si uctili Ježišovo Srdce v Najsvätejšej Sviatosti, ktoré je plné milosrdenstva.

     Pán kaplán  vdp. Tomáš Mag pripravil dôstojné miesto pre SVIATOSTNÉHO JEŽIŠA.

     Tu sme spoločne zotrvali na modlitbách a v hlbokej dôvere v Božie milosrdenstvo sme začali pobožnosť.

     So sestričkou Kingou sme spevmi, ktoré zneli v slovenskom, maďarskom aj latinskom jazyku vzývali Ducha Svätého.

     Nasledovala Korunka Božieho milosrdenstva striedavo slovensky aj maďarsky.

     A tiež aj litánie k Božiemu milosrdenstvu.

     Po záverečnej modlitbe za Sv. Otca sme prijali požehnanie so Sviatosťou Oltárnou.

     Na záver sme zaspievali Veľkonočnú pieseň

     Bola to požehnaná hodina Božieho milosrdenstva, za ktorú ďakujeme predovšetkým Pánu Bohu.

     Sme vďační aj nášmu p. kaplánovi Tomášovi a sestričke Kinge za prípravu a priebeh tejto pobožnosti.

     Duchovne naplnení dôverou v Božie milosrdenstvo sme sa rozchádzali do svojich domovov.

                                                                                                       Elena Gubániová

ÚPLNÉ ODPUSTKY

Každý, kto si dnes pri verejnom vystavení obrazu Božieho milosrdenstva v kostole alebo kaplnke nábožne uctí tento obraz a splní predpísané podmienky na získanie odpustkov (svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca) a pomodlí sa Modlitbu Pána (Otče náš) a Verím v Boha a pridá k tomu nábožný povzdych vzývajúci Božie milosrdenstvo (napr. Milosrdný Ježišu, dôverujem ti), môže získať úplné odpustky pre seba alebo pre duše v očistci.

Pán Ježiš sv. Faustíne prisľúbil: „V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti.” (Den. 699)

Deviatnik, 9-dňová novéna.

Počnú Veľkým piatkom, kedy sa máme modliť Korunku Božieho milosrdenstva. O tejto novéne sa Ježiš takto vyjadril: „V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti.”(Den. 796) Slová „všetky milosti“ znamenajú, že modliaci sa novénu k Milosrdenstvu dosiahnu všetky Božie dobrodenia, o ktoré budú prosiť, bez ohľadu na to, či sa budú modliť o milosti pre seba, alebo pre iných.

 Svätá spoveď a sväté prijímanie.

Ježiš hovorí o mimoriadnej milosti v tento deň: „Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov." (Den. 699)Táto mimoriadna milosť, ktorú Ježiš spojil s Nedeľou Božieho milosrdenstva, je niečím oveľa väčším než úplné odpustky. Úplné odpustky spočívajú totiž len v odpustení dočasných trestov, ktoré sme si zaslúžili za spáchané hriechy, ale nikdy nie sú odpustením samotných vín. Tá mimoriadna milosť je zároveň väčšia ako milosti šiestich sviatostí, s výnimkou sviatosti krstu, pretože odpustenie všetkých vín a trestov sa dosahuje jedine sviatostnou milosťou krstu. (zdroj: http://www.grkatnr.sk/)

Korunka Božieho milosrdenstva

Na začiatku: Otče náš...Zdravas, Mária..Verím v Boha... Na veľkých zrnkách: Večný Otče, obetujem ti Telo a Krv, Dušu i Božstvo tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta! Na malých zrnkách: Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom! Na zakončenie (tri razy):Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom! Nebojme sa pýtať Pána o veľké veci. Ešte raz, sám Ježiš nás povzbudzuje: "V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát.“ (Den. 699)
___________________________________________________________________________

Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv. Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva. Vyplýva to nie natoľko z počtu zjavení, ktoré mu boli venované, ako skôr z množstva prisľúbení, ktoré Ježiš spojil so slávením tohto sviatku.
V pondelok vo Veľkom týždni 17. apríla 1933 dal Ježiš sv. Faustíne poučenie, akým spôsobom sa má uctievať jeho milosrdenstvo, a opísal jej úlohu, ktorú má splniť na sviatok Božieho milosrdenstva – prejsť celý svet a privádzať zomdlené duše k prameňu jeho milosrdenstva.
Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený, uskutočnilo sa výnimočne dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovaní pobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa v prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovať chvála Milosrdenstva, ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda. Počas tohto zjavenia Ježiš po prvý raz vyslovil veľký prísľub spojený so slávením sviatku Milosrdenstva : „ Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov .“

28. apríla 1935, na Bielu nedeľu, čiže v prvú nedeľu po Veľkej noci, počas slávnostnej pobožnosti v Ostrej Brame, kde bol vystavený obraz Božieho milosrdenstva, keď kňaz vzal Oltárnu sviatosť, aby ňou požehnal ľud, videla sestra Faustína Ježiša v rovnakej podobe, v akej bol na obraze. Spasiteľ udelil ľudu požehnanie a lúče milosrdenstva sa rozliali na celý svet. Po chvíli svätica počula slová : „ Ten sviatok vyšiel z vnútra môjho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Obdrží ho každá duša, ktorá verí a dôveruje môjmu milosrdenstvu .“ Prostredníctvom apoštolky Božieho milosrdenstva odkázal všetkým ľuďom, osobitne hriešnikom, aby sa nebáli priblížiť sa k nemu.
3. apríla 1937, na vigíliu Bielej nedele, sa Ježiš obrátil na Faustínu so žiadosťou, aby tlmočila jeho veľkú túžbu kňazovi, aby na sviatok Božieho milosrdenstva povedal kázeň o jeho nepochopiteľnom milosrdenstve. V ďalší deň Ježiš po tretí raz vyslovil osobitný prísľub – spojený so sviatkom Milosrdenstva, podľa ktorého každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva, získa úplné odpustky.
Posledné zjavenie týkajúce sa sviatku Božieho milosrdenstva sa odohralo na konci januára 1938. Ježiš požiadal svoju dôverníčku, aby povedala ostatným, že sviatok Božieho milosrdenstva vytryskol z jeho vnútra pre potechu celého sveta.

Deviatnik

Sviatku Božieho milosrdenstva má podľa zjavení sestre Faustíne predchádzať deviatnik, ktorý sa má začať na Veľký piatok. Ježiš dvakrát vyjadril želania, aby sa jeho snúbenica deväťdňovou pobožnosťou pripravila na túto slávnosť. Svätica nám zanechala prísľuby Spasiteľa určené všetkým veriacim, ktoré vyjadrujú slová : „ V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti. “
S plnou vážnosťou treba zdôrazniť, že vo svetle posolstva sv. Faustíny Ježišovou vôľou bolo, aby sviatok Božieho milosrdenstva predchádzala novéna pozostávajúca z korunky k Božiemu milosrdenstvu. Na jej odriekanie sú totiž viazané mimoriadne prisľúbenia. Hoci výsadným časom na jej modlenie sú dni medzi Veľkým piatkom a sviatkom Božieho milosrdenstva, rovnako sa možno novénu modliť aj v inom čase. Ak bude táto modlitba vychádzať z dôvery potvrdenej skutkami milosrdenstva, stane sa skutočným prejavom pobožnosti.

Dejiny sviatku

Na Bielu nedeľu 16. apríla 1944 sa v Krakove – Lagiewnikách po prvý raz slávnostne slávil sviatok Božieho milosrdenstva. V tento deň krakovský spovedník apoštolky Božieho milosrdenstva o. Józef Andrasz vykonal posviacku druhého obrazu Najmilosrdnejšieho Spasiteľa, ktorý namaľoval Adolf Hyla pre kláštornú kaplnku.
Sviatok Božieho milosrdenstva si vďaka rozbehnutým aktivitám skutočne získaval čoraz väčšie uznanie. Arcibiskup Eugeniusz Baziak v mene kardinála Adama Sapiehu 14. mája 1951 udelil na sedem rokov úplné odpustky veriacim, ktorí navštívia na Bielu nedeľu kláštor v Lagiewnikách, čo prispelo k ešte väčšiemu rozkvetu úcty k Božiemu milosrdenstvu.
        Tento živý rozvoj prerušil dekrét Svätého ofícia z 19. novembra 1958 adresovaný biskupom a všetkým rehoľným predstaveným v ktorom stálo : „ Sviatok Božieho milosrdenstva sa nebude ustanovovať “ O štyri mesiace neskôr bola podpísaná Notifikácia Svätého ofícia, ktorá zakazovala šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré predložila sestra Faustína.
         Až odvolanie spomenutého dokumentu v r. 1978 znamenalo novú etapu v dejinách úsilia o sviatok Božieho milosrdenstva.
23. marca 1993 poľskí biskupi poslali Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Prosbu o ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva.
         Korunou úsilia o zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi, ktoré trvalo niekoľko desaťročí, bola kanonizácia sestry Faustíny. Nie náhodou sa podľa želania Svätého otca, podobne ako beatifikácia v roku 1993, konala na Druhú veľkonočnú nedeľu. Počas kanonizačnej homílie pápež oznámil, že odteraz sa v celej Cirkvi bude tento deň nazývať Nedeľa Božieho milosrdenstva. 5. mája 2000 nadobudlo pápežovo rozhodnutie právnu formu. Tak sa splnila vrúcna túžba sestry Faustíny a miliónov ľudí modliacich sa za zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej Cirkvi.

Veľkonočné prianie

     Žiadna správa nepremenila svet tak, ako táto, plná nádeje, správa víťazstva života nad smrťou -

'Ježiš Kristus vstal zmŕtvych!'

     Požehnanú Veľkú noc všetkým našim farníkom, aby  sme z veľkonočných udalosti čerpali vieru, nádej a lásku do každodenného života.

     Vyprosujú kňazi a sestričky.