Duchovný deň v Lučenci pre maďarských veriacich

     Sme na začiatku Veľkého pôstneho obdobia. Je to obdobie príprav a prehodnotení našich životných postojov. My v Lučenci dňa 9. marca 2019 sme mali duchovný deň, presne s týmto cieľom.

     Trošku sme sa stiahli zo sveta, hľadajúc ticho a pokoj a pri slovách a rozjímaní lektora z Maďarska, pána dekana Andrása Vargu, farára zo Salgótarjánu, každý sa mohol zamyslieť nad sebou a na svojom vzťahu k pánu Bohu.

     Po krátkom úvode, v ktorom sa pán dekan osobne predstavil krátkym životopisom, sme na obrazoch, premietnutých na stenu sme mohli oživiť vysviacku kostola po rekonštrukcii v meste, kde teraz slúži. Jedná sa o „Vasgyári templom és Rendház“. Jedná sa o kostol a kláštor, ktorý františkáni postavili ešte v roku 1932, keď sa v meste usídlili a v týchto priestoroch slúžili sväté omše.

     Po tomto úvode páter András prečítal 11-32 verš z 15. kapitoly z Evanjelia podľa Lukáša, kde pán Ježiš hovorí o podobenstve o márnotratnom synovi. Tu poznamenal, že páter Gyökössy Endre, ktorý je duchovným Reformovanej cirkvi, o tejto časti tvrdí, že dobre by bolo postaviť niekde taký  kostol, kde duchovní z rôznych cirkví, z rôznych národov, s rôznou farbou pleti  ustavične, nepretržite by čítali tieto state pre ľudí s rôznymi vierovyznaniami, z rôznych národov a s rôznymi farbami pleti. Je to veľmi poučný príklad o márnotratnom synovi a o synovi, ktorý doma zostal.

     Čo znamená slovo márnotratný a čo znamená byť sluhom?

„Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí. A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní sa mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja, a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: „Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ I vstal a šiel k svojmu otcovi.

     Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom. Ale otec povedal svojim sluhom: Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa. A začali hodovať.

     Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov, a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý. On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa. On mu nato povedal: Syn môj, ty si stále so mnou a všetko čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“

     Po tomto citáte páter András takto rozjímal: O aké synovstvo sa jednalo predtým a o akého sluhu sa jedná teraz? Každý sa zmení v tomto podobenstve, len Otec nie. On je milosrdný a láskavý. Ako nebeský Otec, ktorý pribehne aj ku nám. Dovolí nám, aby sme premárnili naše dedičstvo, našu spásu, ale vo svätej spovedi nás láskavo objíme, je k nám milosrdný a milujúci. V každej svätej spovedi sa opakuje prípad márnotratného syna.

     Položme si otázku. Čo je viac, čo je ťažšie? Milovať dobrého, pracovitého syna, alebo odpúšťajúc objať syna, ktorý žil nemorálnym životom, ale sa vrátil domov. Viem ja takého človeka milovať a  objať?  Náš  Boh je ale dobrotivý a každého miluje. Otca nezaujímalo, že čo robil jeho syn, bol rád, že sa vrátil domov. Možno ho viac bolelo to, čo druhý syn, ktorý doma zostal – povedal. Neláska a závisť odlúčia dušu od Boha. Slová vedia byť zbraňou a raniť toho druhého.

     Márnotratný syn privedie do hanby seba, ale aj svoju rodinu, svoju česť. Vtedy zistí, čo znamená slovo domov, keď zažije aj horší život, ďaleko od svojho otca.

     Ten druhý, ktorý doma pracoval, stal sa sebeckým a ocitol sa v priepasti nelásky. Obidve situácie znamenajú životnú tragédiu.

      V takejto situácii márnotratného syna sme aj my, keď zhrešíme a zďaľujeme sa nebeskému Otcovi. Vo svätej spovedi sa môžeme vrátiť domov, kde náš milosrdný a milujúci Otec objíme a odpúšťa. Stačí s vierou a dôverou kráčať na ceste obrátenia sa k pánu Bohu. Z otcovského srdca nášho Pána len človek vie vylúčiť seba, Pán nás nikdy nepošle preč. Pán Ježiš preto prišiel, aby liečil ľudí. Márnotratný syn sa stal nádenníkom, sám seba prenajal na prácu sluhu a tým sa stal sluhom.

Kto sa otočí chrbtom Otcovi a len za svojou hlavou kráča, čoskoro zablúdi a stane sa sluhom sveta a hriechu.

     V čom spočívala tragédia druhého syna, ktorý doma pracoval? Nuž, v neláske a v neochote odpúšťať. Pán Ježiš v ďalšom podobenstve nás takto učí: „Milujte svojich nepriateľov, modlite sa za nich, žehnajte im a nepreklínajte ich! „On hovorí: Nehnevaj sa – miluj!

    Márnotratný syn si vyžiadal svoje dedičstvo, bohatý bol a odišiel do sveta za lepším životom. Do kedy to trvalo? Kým mal peniaze, potom aj „priateľov“ stratil. Bohužiaľ aj dnes je to platné, že ľudské vzťahy veľakrát sú založené na záujmoch, a nie na srdcových citoch, na láske. Základom ozajstného priateľstva je vždy láska, dôvera a vernosť.

     Apoštol Pavol tak hovorí: „Žime tak, ako keby sme nič nemali a predsa všetko majú.“

Vnútorné bohatstvo, ktoré od pána Boha dostaneme, ľudia nevedia zobrať. Dvojaké bohatstvo existuje: materiálne a duchovné. To prvé môžu zobrať ľudia, ale to druhé nie.

     Boli ľudia, ktorí aj v gulagoch si zachovali svoju ľudskú dôstojnosť a človečenstvo. Márnotratný syn darmo bol začas bohatý, aj tak stratil svojich priateľov, lebo ešte nebol zrelý na život. Aj svätý otec František v jednom svojom prejave sa takto pýtal: Čo robíte s týmto svetom a v tomto svete?

Svätý Ján Pavol II. zase „chcel ochrániť ľudí samých pred sebou.“

     Márnotratný syn vtedy dozrel, keď sa do úzkych dostal. Ale ani jeho brat, ktorý doma žil a lopotil, nežil správne. Vždy len pracoval a majetok zhromažďoval, ale čo nadobudol si neužil. Všetko čo dostaneme od pána Boha, treba múdro zadeliť, podeliť sa aj s inými a dôstojne žiť svoj život. Keď náš život podľa Božích prikázaní žijeme, budeme spokojní a šťastní. A keď sa stane, že sa vzdialime z tejto cesty, s dôverou sa vráťme vo svätej spovedi k Otcovi. Tešme sa tomu srdcu, ktoré nás nesmierne miluje.

     Náš duchovný deň po krátkom agapé sme pokračovali v kostole o 15 hodine. Pod vedením pátra Tomáša, nášho lučenského kaplána sme sa pomodlili Korunku milosrdenstva. Táto modlitba bola ukončená požehnaním Oltárnou sviatosťou. Ďalší čas sme mohli vyplniť svätou spoveďou a duchovnou rozpravou.

     Najsvätejšiu obetu – svätú omšu o 17 hodine páter András a páter Tomáš spoločne celebrovali v mestskom kostole „Navštívenia Márie u Alžbety“ – za  hojnej účasti veriacich. Na tomto Veľkopôstnom duchovnom dni okrem Lučenčanov sa zúčastnili veriaci aj z Fiľakova, z Radzoviec, z Kalondy, z Panických Draviec, z Boľkoviec, z Hajnáčky a z Belinej.

     Ďakujeme nášmu duchovnému otcovi Tomášovi Magovi, kaplánovi v Lučenci, za usporiadanie a zorganizovanie tohto pekného dňa a pravdaže predovšetkým nášmu Pánovi za mnoho krásnych duchovných zážitkov.

Zaznamenala: Klára Dzijáková, Lučenec

Nagyböjti lelki nap Losoncon

     A nagyböjti idő elején járunk. Ez a felkészülés, magatartásaink átértékelésének az ideje.  Mi Losoncon 2019. március 9-én lelki napot tartottunk – pontosan ezzel a céllal.

     Kissé visszavonulva a világtól, Varga András esperes atya, salgótarjáni plébános úr elmélkedéseit, magyarázatát hallgatva mindenki elgondolkodhatott saját életén, a jó Istenhez való viszonyán.

     Rövid bevezető után, mikor kis életrajzzal bemutatkozott az atya, képekben láthattuk a Vasgyári templom és Rendház tatarozását követő felszentelést, amely ez év március 7-én volt. 1932-ben telepedtek le a ferencesek Salgótarjánban, ők építették ezt a rendházat, itt miséztek.

     Ezután András atya felolvasta azt a szentírási részletet, ahol Lukács evangéliumának 15. fejezetében a 11. verstől a 32. versig Jézus a tékozló fiúról szóló példabeszédét mondja el.  Elmondta, hogy Gyökössy Endre református lelkész szerint kellene egy helyet építeni, ahol különféle felekezetű, nemzetiségű, bőrszínű lelkészek különféle felekezetű, nemzetiségű és bőrszínű embereknek állandóan ezt olvasnák fel. A tékozló fiúról és az otthonmaradt fiúról.

     Mit jelent a tékozló és a szolgaság? Az a fiú, aki otthon léha volt, unatkozott, mert minden munkát a testvére végzett el, gondolt egyet, a saját feje után ment, kikérte apjától örökségét és elhagyta az atyai házat. A világban azonban bűnös dolgokra költötte vagyonát, azt elvesztve barátai is elhagyták. Zsidó létére disznókat őrzött, de még azok ételéből sem adtak neki enni. A legalacsonyabb sorsra jutott.

     „Ekkor magába szállt és azt mondta: Apámnak hány bérese bővelkedik kenyérben, én meg itt éhen halok. Felkelek, elmegyek apámhoz és azt mondom neki: Apám! Vétkeztem az ég ellen és teellened! Már nem vagyok méltó arra, hogy fiadnak nevezz, csak béreseid közé fogadj be engem! Föl is kerekedett és elment apjához.

     Apja már messziről meglátta és megesett rajta a szíve. Eléje sietett, a nyakába borult és megcsókolta.“ Az apa azonban azt mondta szolgáinak: Hozzátok hamar a legdrágább ruhát és adjátok rá, húzzatok gyűrűt az ujjára és sarut a lábára! Azután hozzátok elő a hizlalt borjút, vágjátok le, együnk és vigadjunk, mert ez a fiam meghalt, és föltámadt, elveszett és megtaláltatott. Azután elkezdtek vigadozni.

     Az idősebb fiú pedig a mezőn volt, és amikor hazatérőben a házhoz közeledett, meghallotta a zeneszót és a táncot. Odahívott egyet a szolgák közül és megkérdezte mi történt. Az így válaszolt neki: Megjött az öcséd és apád levágta a hizlalt borjút, mivel egészségben kapta őt vissza. Arra ez megharagudott és nem akart bemenni. Ezért az apja kijött és kérlelte.  Ő azonban azt mondta apjának: Lásd, hány esztendeje szolgálok neked, soha még nem szegtem meg parancsodat, mégsem adtál nekem soha egy kecskét sem, hogy mulathassak barátaimmal. De amikor megjött ez a te fiad, aki a vagyonát parázna nőkre költötte, levágattad neki a hizlalt borjút. Ő azonban azt mondta neki: Fiam, te mindig velem vagy és mindenem a tiéd. De vigadozni és örvendezni kellett, mert ez az öcséd meghalt, és föltámadt, elveszett és megtaláltatott.“

     Micsoda fiúság volt azelőtt és micsoda szolgaság az, amiről szó van. Mindenki megváltozik a példabeszédben – csak az Atya nem. Ő, aki irgalmas és kimegy a másik elé.   Most is, nekünk is megengedi, hogy eltékozoljuk fiúságunkat és a bűn szolgaságába lépjünk. Tegyük fel a kérdést: Mi több? Egy jóságos, dolgos fiút szeretni, vagy egy lezüllöttet, aki visszatér. Tudom-e az ilyet szeretni, lelkemre ölelni? Ám a jóságos Isten mindenkit szeretettel vár, az ő szeretete sohasem nincs öröm, visszavárás nélkül. Az atyát nem érdekelte, mit tett a rossz fia, fontos hogy hazatért. Jobban fájt talán neki az, amit a másik mondott. A szeretetlenség, az irigység bűne eltávolítja a lelket Istentől. Fegyverek tudnak lenni a szavak. A tékozló fiú lejáratja magát, családját, becsületét, akkor tudja meg mi az otthon, mikor rosszra fordul a sorsa, távol a szülői háztól.

     A másik, az otthonmaradt, az önzés, a szeretetlenség csapdájába esett. Mindkettő tragédia.

     Így vagyunk mi is, mikor ezeket a bűnöket elkövetjük, de minden szentgyónásban a tékozló fiú esete ismétlődik meg, mikor is az irgalmas, szerető atya a keblére fogad minket és szeretettel megbocsát. Csak a megtérés útját kell járnunk, hogy Vele legyünk.   

     Az Isten atyai szívéből csak az ember tudja magát kizárni. Isten sohasem zár ki senkit. Jézus azért jött, hogy gyógyítsa az embereket.  Mi a szolgaság?  A fiú bérmunkás lett, önmagának a bérbeadásával kiszolgáltatott lett. Aki hátat fordít az Atyának és a maga feje után megy, hamarosan eltéved és a világ, a bűn szolgája lesz.

     A szeretet nélküli, makacs meg nem bocsátásban van a tragédiája, szolgasága – a másik fiúnak. Jézus példabeszédében így tanít: „Szeressétek ellenségeiteket, imádkozzatok értük, áldjátok őket, ne átkozzátok.“  Ne haragudj – szeress!

     A tékozló fiú kikérte örökségét, gazdag volt és nekiindult, hogy jó életet készítsen magának. Otthon mindent az idősebb testvér csinált. Ám meddig tartott ez?  Amíg a vagyonát bűnös módon elpazarolta, utána a „barátai“ is elhagyták. A barátság sohasem a pénzen alapul, hanem a hűségen és a szereteten. Sajnos az emberi kapcsolatok nem a szív, hanem az érdekek alapján köttetnek.

     Pál apostol ezt mondja: „Úgy éljünk, mint akinek semmije sincs, mégis mindenük megvan.“

A belső gazdagságot, amelyet Istentől kapunk, azt az emberek nem tudják elvenni. A gulagokban is voltak, akik emberek tudtak maradni, megőrizték emberi méltóságukat.

     A tékozló fiú hiába volt gazdag, a barátait is elvesztette. Mert még éretlen volt az életre.

     Ferenc pápa is ezt kérdezte egyik beszédében: „Mit tesztek ezzel a világgal?“

     Szent II. János-Pál pápa pedig „megvédeni akarta az embert önmagától.“

A tékozló fiú akkor fogta fel, akkor érett meg, mikor bajba jutott. De az otthonmaradt testvér is csak robotolt, gyűjtötte a vagyont, de nem élte az életet, nem élt helyesen.  A jó Isten amit nekünk ad, azt osszuk be és használjuk. Ha életünket Isten parancsai szerint éljük, akkor megelégedettek és boldogok leszünk. Amikor pedig megtörténik, hogy eltávolodunk Tőle, ne féljünk hozzá bizalommal visszatérni – a szentgyónásban. Mindig örüljünk ennek az Atyai szívnek, mely minket annyira szeret.

     Lelki napunkat kis agapé után a templomban folytattuk, ahol Tamás atya vezetésével 15 órakor elimádkoztuk az irgalmasság rózsafüzérét. Ezt szentségi áldással zártuk. A további időt szentgyónásra, lelki beszélgetésekre fordítottuk, egészen a szentmiséig. A legszentebb áldozatot, Nagyböjt első vasárnapjának vigíliáján András atya és Tamás atya együtt mutatták be a losonci Belvárosi templomban – a hívek sokasága előtt. A nagyböjti lelki napon részt vettek a losonciakon kívül Fülekről, Ragyolcról, Kalondáról, Panyidarócból és Bolykról is.

     Köszönjük lelki atyánknak, Mag Tamás losonci káplánnak e szép és tartalmas nap megszervezését és persze mindenekelőtt az Úrnak a sok szép lelki élményt.

Lejegyezte: Dziják Klára, Losonc

Fotográfie vo FOTOGALÉRI  (klikni na obrázok):

Pôst s Konferenciou biskupov Slovenska

      Pozývame všetkých ľudí dobrej vôle do projektu Pôst s Konferenciou biskupov Slovenska. Projekt bude trvať od 6. marca 2019 (Popolcovej stredy) do 21. apríla 2019. V tomto čase budú môcť záujemcovia získať každý deň e-mail myšlienku s fotografiou.

Ide o myšlienky, ktoré vytvoril kňaz Žilinskej diecézy Ľubomír Majtán. Dotýkajú sa vzťahu: Katolícka cirkev a ... (rôzne otázky). Tento štýl bol podnietený zisteniami, že mnohí (aj veriaci) ľudia majú skreslenú predstavu o Cirkvi, alebo sa chcú skutočne dozvedieť, čo katolíci tvrdia veria. Ako inšpirácia poslúžil autorovi myšlienok nedávny Záverečný dokument zo synody o mládeži (Documento finale) s prihliadnutím na blížiaci sa Národný pochod za život 2019 a jednotlivé zamyslenia sa snažil zatriediť podľa evanjelií, ktoré sa čítajú v dané dni Pôstneho obdobia 2019. 

Cieľom projektu je pomôcť všetkým, ktorí prejavia záujem, spoločne sa duchovne  pripraviť na slávenie Veľkej noci. Tí, čo nemajú prístup na internet, môžu projekt podporiť svojou modlitbou, pôstom alebo inými skutkami milosrdnej lásky. Pozvaní sú k tiež k skutkom telesného milosrdenstva.

AKO SA REGISTROVAŤ?  

Zaregistrovať sa dá na TOMTO MIESTE. Stačí uviesť meno a e-mail. Vďaka registrácii získate bezplatne každý deň do svojho e-mailu myšlienku. Tí, ktorí sa zapojili do posledného z projektov (v advente 2019), sú už v novom automaticky prihlásení.

KTO PROJEKT ZASTREŠUJE?

Ide o projekt Konferencie biskupov Slovenska. Zastrešuje ho Tlačová kancelária KBS (Michal Lipiak, Peter Zimen). Myšlienky pripravil kňaz Žilinskej diecézy Ľubomír Majtán. Graficky spolupracoval Ľubomír Valient z Považskej Bystrice a Zuzana Vandáková zo Zvolena. 

V podobnom duchu sa koná už po 13-krát. Projekt nadväzuje na podobné projekty z minulosti. 

https://zamyslenia.kbs.sk

Zamyslenia na každý deň - klikni na tento link alebo obrázok

Posvätenie obnovenej kaplnky v Domove DaSS v Lučenci

           Dňa 28.2.2019 bola posvätená obnovená kaplnka v Domove dôchodcov a sociálnych služieb na Tuharskom námestí v Lučenci. Posvätenie kaplnky vykonal dekan Novohradského dekanátu Páter František Olách spolu s pánom farárom Slavomírom Markom a pátrom Emilom Hoffmannom, správcami obidvoch lučenských farnosti.

           Kaplnka bola celkové zrekonštruovaná a zariadená novým zariadením. V homílii Páter František odovzdal aj pozdravenie od diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika, ktorý by sa bol uvedenej slávnosti rád osobne zúčastnil, ale nedovolil mu to zdravotný stav. Taktiež poďakoval odchádzajúcemu pánovi riaditeľovi Jozefovi Cerovskému za to že sa pričinil po osemnástich rokoch znova o rozsiahlu rekonštrukciu a obnovu kaplnky, taktiež sa poďakoval všetkým ktorí sa pričinili o obnovu kaplnky.

         Na záver slávnosti páter František posvätil ruženčeky a sv. obraz, ktorý odovzdali p.Cerovskému a ruženčeky všetkým zúčastneným na sv.omši.

Sv.omšu zakončili slávnostným požehnaním.

Fotografie vo FOTOGÁLÉRI (klikni na obrázok)

Sem kresťania sem pospiechajte.

         V piatok 28. 12. 2018 sa v našom kostole uskutočnil vianočný koncert s názvom "Sem  kresťania, sem pospiechajte".

Prinášame Vám fotografie na priblíženie atmosféry koncertu.

Fotografie Milana Albertiho v našej FOTOGALÉRII

Fotky v plnom rozlíšení na stranke autora:

https://drive.google.com/open?id=1fwyX9LcFq38Ka_wcggrQTGiG_hEsa1jM

Video autora:

https://www.youtube.com/watch?v=nvWaYoKbQKo

Vianočná kapustnica.

           Aj tohtoročné Vianočné stretnutie pre ľudí v núdzi a bez domova sa uskutočnilo vo farských priestoroch. Ráno dňa 22.12.2018  sa varila už tradičná voňavá vianočná  kapustnica s hríbami, klobáskou a údeným mäsom.

Sviatky pokoja a radosti sa spájajú so štedrosťou a štedrosť nechýbala ani tento rok. Veriaci už od rána nosili klobásky, mäso, sušené hríby, upečené voňavé perníky či koláče.

Približne o 12:00 hod. sa už kapustnica s chlebom a sladkosťami podávala 50 ľuďom bez domova, ale aj chudobným rodinám s deťmi. Veríme, že im chutila, pretože niektorí si pýtali aj druhý krát  a niektorí si ju vzali so sebou do pohárov. Aby aj deti mali radosť, pre rodiny s deťmi sme pripravili balíčky so sladkosťami, mäsovými výrobkami a hračkami.

      Aby sa toto Vianočné stretnutie s ľuďmi bez domova mohlo uskutočniť a navariť kapustnicu, patrí veľké poďakovanie hlavnému sponzorovi - pánovi Drugdovi za dodanie mäsa a mäsových výrobkov. Poďakovanie patrí aj tým, ktorí  akýmkoľvek spôsobom prispeli na túto akciu a tak poslúžili tým, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. 

     Za všetko Pán Boh zaplať.

Danka Nagyová

MILOSTIPLNÉ SVIATKY NARODENIA NÁŠHO PÁNA 

VŠETKÝM ĽUĎOM NAŠEJ FARNOSTI

ŽELAJÚ A VYPROSUJÚ

KŇAZI A SESTRIČKY

Tichá noc, svätá noc!

           Tichá noc...Vianoce sú sviatky Lásky a Pokoja. Lásky, ktorá prišla k nám z Neba. Práve túto skutočnosť, si o to viac uvedomujeme počas slávnostnej liturgie v našich kostoloch. Vianočné piesne, koledy podávajú správu o tom, čo sa v noci v Betleheme pred viac ako dvetisíc rokmi stalo. Najznámejšia vianočná pieseň Tichá noc práve tento rok slávi výročie vzniku, rovných 200 rokov.

Prvýkrát zaznela na Vianoce v roku 1818 v kostole sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe pri Salzburgu. A ako vznikla najznámejšia vianočná koleda?

            Práve v spomínanom kostole sv. Mikuláša v Oberndorfe prehrýzli myši mechy na organe. Túto skutočnosť zistil kaplán Joseph Mohr 23. decembra. Na Štedrý deň sa mala konať slávnostná polnočná sv. omša, ktorá sa nedala odslúžiť bez dôstojnej hudby. Morhovi napadlo, že situáciu by mohla zachrániť slávnostná pieseň, bez hudobného sprievodu. Kaplán napísal niekoľko štvorverší, ale hudbu nevedel skomponovať. Spomenul si na svojho dobrého priateľa, učiteľa a organistu Franza Grubera, ktorý na požiadane skomponoval k týmto veršom vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi. Tradícia hovorí aj o tom, že Gruber dojatý významom slov a jeho posolstvom, skomponoval za necelú hodinu melódiu, ktorá sa veľmi rýchlo rozšírila aj do ďalších miest a obcí v Rakúsku a iných krajín. Tichá noc sa spievala na viedenskom cisárskom dvore v Lipsku a Berlíne. O niekoľko rokoch znela v New Yorku, Londýne a v Japonsku. Mená ako Joseph Mohr a Franz Gruber by ostali nepovšimnuteľné, keby nebolo pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV. Tichú noc počul na Štedrý deň v roku 1853. Veľmi ho očarila, a nariadil dvornému koncertmajstrovi nájsť jej autorov. Nebolo to ľahké, nakoľko išlo o obyčajných ľudí a Joseph Mohr už nežil. V roku 1854, keď Salzburský zbor sa chystal na Vianoce, súčasťou programu bola aj Tichá noc. Avšak jeden člen zboru, mladý Felix Gruber ju nespieval tak, ako to vyžadoval dirigent. Keď mu udelil pokarhanie, Felix sa bránil s argumentom, že pieseň spieva tak, ako ho to naučil jeho otec, iba on najlepšie vedel, ako sa má správne interpretovať.

Dnes v chráme sv. Mikuláša v Oberndorfe visí plaketa s nápisom: „Učiteľ Franz Gruber tu 24. decembra 1818 napísal melódiu piesne Tichá noc, svätá noc a vikár Joseph Mohr zložil jej slová.“

            Skúsme sa počas týchto vianočných sviatkoch zastaviť,  a uvedomiť si pravú podstatu Vianoc. Skúsme sa zastaviť nad významom slov, ktoré táto pieseň v sebe nesie. Ide o posolstvo, ktoré k nám prišlo z Neba. Vytvorme jednu rodinu, spojme svoje hlasy v jeden hlas a spoločne si zaspievajme všetkých 5 pôvodných sloh. Vydajme svedectvo o Slove, ktoré prišlo k nám,  do našich životoch v malom Dieťati.

Svätá Rodina nech nám k tomu pomáha.

                                                                                              Mária Vlasatá

                                                                                  Katedra hudby PF KU v Ružomberku

Tichá noc, svätá noc!

Všetko spí, všetko sní,

sám len svätý bdie dôverný pár,

stráži Dieťatko nebeský dar.

Sladký Ježiško spí, sní,

Nebeský ticho spí, sní.

Tichá noc, svätá noc!

Anjeli zleteli,

najprv pastierom podali zvesť,

ktorá svetom dnes dáva sa niesť:

Kristus, Spasiteľ je tu,

Tešiteľ sveta je tu!

Tichá noc, svätá noc!

Nežná tvár, lásky žiar

božský rozsieva v jasličkách tam:

bije záchranná hodina nám

v tvojom zrodení, Boh Syn,

Ježiško, Láska, Boh Syn!

Tichá noc, svätá noc!

Spásy liek prijal svet:

otvorila sa nebies už sieň,

milosť zahnala ta hriechov tieň.

Takú Ježiško moc máš.

Sláva ti, Ježiš, Kráľ náš!

Tichá noc, svätá noc!

V dnešnú noc večná moc

lásky Otca sa vyliala v svet,

vrelo prijal nás v objatie dnes

božský Spasiteľ, brat náš,

vďaka ti, božský brat náš!

Advent s Konferenciou biskupov Slovenska

      Bratislava 29. novembra (TK KBS) Všetci ľudia dobrej vôle sú pozvaní do projektu Advent s Konferenciou biskupov Slovenska. Projekt bude trvať od 2. decembra (Prvej adventnej nedele) do 24. decembra 2018. V tomto čase budú môcť záujemcovia získať každý deň e-mail myšlienku s fotografiou. Ide o myšlienky, ktoré vytvoril tím projektu. Priamo nadväzujú na evanjelium dňa.

        Cieľom projektu je pomôcť všetkým, ktorí prejavia záujem, spoločne sa duchovne  pripraviť na slávenie Vianoc. Tí, čo nemajú prístup na internet, môžu projekt podporiť svojou modlitbou, pôstom alebo inými skutkami milosrdnej lásky. Pozvaní sú k tiež k skutkom telesného milosrdenstva. Zaregistrovať sa možné na stránke https://zamyslenia.kbs.sk. Stačí uviesť meno a e-mail. Tí, ktorí sa zapojili do posledného z projektov (v pôste 2018), sú už v novom automaticky prihlásení.

         Ide o projekt Konferencie biskupov Slovenska. Zastrešuje ho Tlačová kancelária KBS. Myšlienky pripravil tím projektu pod vedením Mons. Jozefa Haľka, bratislavského pomocného biskupa. Graficky spolupracoval Ľubomír Valient z Považskej Bystrice a Zuzana Vandáková zo Zvolena. V podobnom duchu sa koná už po 12-krát. Projekt nadväzuje na  podobné projekty z minulosti. 
 

https://zamyslenia.kbs.sk

Zamyslenia na každý deň - klikni na tento link alebo obrázok

Velebí moja duša Pána...

         V utorok 06. novembra 2018 sa našej farnosti, ale i všetkým farnostiam nášho dekanátu, dostalo veľkej milosti od nášho Nebeského Otca. Diecézny biskup Mons. Stanislav Stolárik požehnal novú nemocničnú kaplnku v Lučenci. Verím, že kaplnka prinesie veľa Božích milostí nielen našim chorým, ale aj všetkým veriacim našich farností. Nech je aj z tohto miesta oslavovaný náš Pán.
 

          Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli pri príprave a priebehu tejto slávnosti. Osobitné poďakovanie patrí dobrodincom, ktorí prispeli finančnými darmi k rekonštrukcii kaplnky.

Pochválený buď Pán Ježiš Kristus.

Slavomír Marko, adm. Lučenec - mesto

Fotografie vo FOTOGALÉRI (klikni na obrázok):