Farnosť Lučenec
3. Súťažná otázka na detskú svätú omšu
Na 6. nedeľu v cezročnom období (12. 02.) dostali deti na úlohu vypracovať pracovný list a priniesť ho na budúcu nedeľu na sv. omšu pre deti (19. 02.). Môžete si ho vytlačiť aj v prílohe.
Druhá katechéza o sviatosti krstu
Tento rok na pozvanie a výzvu rožňavského otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika slávime v našej diecéze ako rok krstu a birmovania. Popri stránke biskupského úradu www.burv.sk kde budú uverejňované katechézy k prehĺbeniu viery o týchto sviatostiach, texty budem ponúkať aj na našej farskej stránke. Tu si môžete stiahnuť prvú katechézu zo série o sviatosti krstu. Taktiež si tu môžete stiahnuť texty pre rodinnú pobožnosť, v ktorej sa slávi výročie udelenia sviatosti krstu a birmovania.
2. katechéza o sviatosti krstu na mesiac - február
ÚČINKY KRSTU
Všetci rodičia chcú pre svoje dieťa len to najlepšie. Nikto by predsa nepovedal: Počkáme, kým bude naše dieťa dospelé a bude sa môcť samo rozhodnúť, ktoré potraviny sú dobré pre jeho zdravie; dovtedy mu radšej nedáme nič jesť. To by malo zaručene tragický koniec. V duchovnom živote sa však presne tak správajú tí, čo nedajú svoje deti pokrstiť. Odopierajú im totiž aj prijatie ostatných sviatostí, ktoré sú pokrmom pre dušu. Milosť krstu je úžasná ponuka Božej lásky, za ktorú chceme nielen ďakovať, ale aj povzbudzovať k nej tých, ktorí jej neprikladajú veľký význam.
Aké sú účinky sviatosti krstu?
-
Krstom sa človek stáva Božím dieťaťom tak, že mu je odpustený dedičný hriech a v prípade dospelého katechumena, aj všetky osobné hriechy a tresty – dostáva rúcho nevinnosti.
-
Krstom má človek účasť na Božom živote cez milosť posväcujúcu, stáva sa bratom a sestrou Pána Ježiša a živým chrámom Ducha Svätého.
-
Krstom sme začlenení do Cirkvi – archy spásy.
-
Krst vtláča do duše nezmazateľný znak (charakter).
DEDIČNÝ HRIECH
Jeden z účinkov krstu spočíva v tom, že sa z človeka celkom nezaslúžene sníma dedičný hriech. Čo to ale znamená? Boh stvoril človeka na svoj obraz. Každý sme dostali dôstojnosť osoby. Boh všetko stvoril pre človeka a človek bol stvorený preto, aby slúžil Bohu, aby Boha miloval a aby mu obetoval celé stvorenie. Pokiaľ by boli prví ľudia, Adam a Eva, zotrvali v tom nádhernom spoločenstve s Bohom, človek by nikdy neumrel ani netrpel. V človekovi by bol nádherný súlad vlastnej osoby, krásny súlad medzi mužom a ženou a zároveň medzi človekom a celým stvorenstvom. Toto sa stratilo hriechom našich prarodičov. Tento hriech zasahuje ľudskú prirodzenosť, ktorú pozbavenú prvotnej svätosti a spravodlivosti budú prenášať na všetky pokolenia. Preto sa tento dedičný hriech volá „hriechom“ v analogickom zmysle: je to hriech „zdedený“. (porov. KKC 357,358, 374, 375, 376, 404, 405). Dnes už odhaľujeme veľmi tajomné zákony genetiky a mnohé veci sú pre nás obrovským objavom. Tak môžeme hovoriť o duchovnej „genetike“, ktorá sa tu udiala a prenáša sa.
Krst tým, že dáva život v Kristovi, presnejšie v Kristovej milosti, zotiera dedičný hriech a znova obracia človeka k Bohu. Ale následky tohto hriechu predsa len zostávajú, pretrvávajú, sme oslabení, náchylní k zlému a do konca svojho života sme vystavení duchovnému boju. Teda na jednej strane v žiadnom prípade nemôžeme umenšovať hriech prvých rodičov, v ktorom sme sa všetci narodili, a v ktorom sa rodia všetci ľudia s výnimkou Panny Márie, ale na druhej strane nám treba oslavovať a ďakovať za Božie milosrdenstvo, ktoré sa rozlialo na padnuté ľudstvo v ešte väčšej miere, ako bolo dané prvým ľuďom. Toto je pre nás priam nepochopiteľné. Nádherne to vyjadril svätý Augustín slovami, ktoré poznáme z veľkonočného chválospevu Exultet, ktorý sa spieva alebo recituje na Bielu sobotu: „Ó, šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ.“
Prečo Boh nezabránil človekovi zhrešiť?
Odpoveď je jednoduchá: Lebo Boh aj v raji rešpektoval slobodu človeka, čo znamená, že človek mohol aj padnúť. V nádhernom pláne svojho milosrdenstva Boh robí tak nesmierne nepochopiteľný krok, že poslaním vlastného Syna ponúka človeku oveľa viac zo svojej dobroty a lásky, ako mali prví rodičia Adam a Eva. Sv. Tomáš Akvinský píše: „Nič nebráni tomu, aby po hriechu bola ľudská prirodzenosť povznesená k niečomu vyššiemu. Boh totiž dopúšťa, aby sa stalo zlo, aby z neho vyvodil niečo lepšie.“ Víťazstvo nad hriechom, ktoré vydobyl Kristus, nám darovalo lepšie
dobrá, ako boli tie, ktoré nám odňal zdedený hriech. Ešte viac sme získali!
SYMBOL KRSTU – BIELE RÚCHO
V prvotnej Cirkvi sa sviatosť krstu vysluhovala iba raz v roku – na vigíliu Veľkej noci. Pred krstom sa človek najskôr obrátil na západ, aby sa zriekol zlého ducha. Vyzliekol si staré šaty, čo poukazovalo na zanechanie starého spôsobu života, ale naznačovalo aj počiatočnú jednoduchosť dieťaťa, ktoré sa rodí na tento svet. Potom sa obrátil na východ a vyznal svoju vieru v Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. Východná svetová strana je symbolom Krista. Ako slnko vychádza na východe, tak pre kresťana pravým Slnkom je Ježiš Kristus. Preto dlhé stáročia sa kostoly stavali tak, aby boli orientované na východ. Potom bol vo vode krstiteľnice pokrstený a prijal nový odev.
Pokrstení mali v staroveku privilégium nosiť celý týždeň biele rúcho. Preto veľkonočná vigília dostala pomenovanie „Biela sobota“ a druhá nedeľa po Veľkej noci, ktorú my dnes poznáme ako Nedeľu milosrdenstva, sa nazývala „Dominica in albis deponendis“ – Nedeľa odkladania bieleho rúcha.
Svätý Pavol pripomína veriacim v liste Galaťanom: „Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 27). Krstná košieľka bielej farby vyjadruje svätosť, nevinnosť a vo Svätom písme poukazuje na nebo. Pri premenení na vrchu Tábor odev Pána Ježiša zbelel. Po vzkriesení mladík
oblečený do bieleho rúcha zvestuje ženám Ježišovo vzkriesenie. V Jánovej Apokalypse sa o tých, ktorí zomreli mučeníckou smrťou pre Krista, hovorí: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi“ (Zjv 7, 14). Biele rúcho je symbolom čistého a svätého života. Je znakom novej dôstojnosti, ktorú sme získali v krste. Stali sme sa Božími synmi a dcérami. Spomeňme si na podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15). Otec prijal mladšieho brata a prikázal obliecť ho do nových šiat. Znova ho prijal a vrátil mu dôstojnosť syna.
Počas obradu krstu pri odovzdávaní bieleho rúcha kňaz pripomína rodičom, aby slovom a príkladom pomáhali dieťaťu priniesť si toto biele rúcho nepoškvrnené do večného života.
UTEKAŤ PRED HRIECHOM
Aby sme si toto rúcho uchovali čisté, je potrebné sa hriechu vyhýbať tak, ako to raz vyjadrila po krste mladá slečna. Kňaz sa jej pýtal: „Tak čo ti dal krst? Zmenilo sa niečo v tvojom živote?“ – „Áno, žijem celkom ináč. Som tomu veľmi rada.“ – „A môžeš povedať úprimne, hrešila si pred krstom?“ – „Áno, musím priznať, že som hrešila.“ – „A teraz, keď si pokrstená, už nehrešíš?“ Slečna sa na chvíľu zamyslela: „Áno, aj teraz hreším.“ – „Nuž, aký je v tom rozdiel? Zmenilo sa teda niečo v tvojom živote?“ – „Áno, pred krstom som za hriechom bežala, teraz, po sviatosti krstu, pred hriechom utekám.“
BOŽÍ PRÍBYTOK V DUŠI
Milosť to je Boží život v nás, prebývanie Boha v duši človeka. Pri krste túto milosť opäť dostávame do daru a vďaka nej sme schopní začať život nového stvorenia a nasledovať Krista. Ctihodný Van Thuan, vietnamský kardinál, vo väzení písal na listy vytrhnuté z kalendára rady svojim duchovným deťom. Na jednom z nich stojí: „Polož si častejšie ruku na srdce a povedz: ,Boh je vo mne, je vo mne.‘ Postupne ti Boh dá zakúsiť šťastie tejto prítomnosti.“
Veľká svätá a učiteľka Cirkvi Terézia z Avily takto prežila a opísala Božie prebývanie v duši: „Keby som skôr spoznala, že tento drobný palác mojej duše je príbytkom takého veľkého kráľa, veru by som ho v ňom nenechala tak často samého.“
Svätý Otec Ján Pavol II. počas jednej návštevy Poľska pred zástupmi zobral na ruky malé dieťa a s týmto dieťaťom požehnal celý zástup. Samozrejme, že dieťatko reagovalo po svojom a rozplakalo sa. Svätý Otec povedal: „Čo plačeš, keď pápež s tebou žehná?“ Lebo to bola čistá monštrancia prítomného Boha v srdiečku dieťaťa – v jeho duši.
Sr. Janka, ktorá pracuje v materskej škole, sa s deťmi rozprávala o tom, kde všade býva Ježiško. Povedali si, že býva v nebíčku, v kostole, ale aj v našom srdiečku. Potom sa dohodli, že si zavrú oči a povedia Ježiškovi, že ho ľúbia. Niektoré deti to povedali aj nahlas, iné potichu. Po malej chvíli sa jedno po druhom začali opäť hlásiť k slovu: „Ježiško povedal, že aj on ma ľúbi.“ „Mne to tiež povedal.“ „A mne to povedal 4-krát.“ „Mne to povedala aj Panna Mária a svätý Jozef.“ Pripomínajme si aj my a učme to naše deti, že sme Božím chrámom!
LIST KAROLA VEĽKÉHO GARIBALDOVI
Karol Veľký napísal v roku 804 list Garibaldovi, biskupovi z Liège, a vyzval ho, aby dohliadal na prax krstenia, aby ľudia, ktorí si dávajú pokrstiť dieťa, mali aspoň minimálnu znalosť viery. Konkrétne sa žiada, aby sa vedeli modliť Vyznanie viery a Modlitbu Pána. List hovorí o zvláštnom prípade: „Nedávno sme zistili, že na sviatok Zjavenia Pána sa u nás našlo mnoho takých, ktorí chceli, aby ich deti boli pokrstené; prikázali sme ich jedného po druhom starostlivo preskúšať a preskúmať, či poznajú a naspamäť vedia modlitby Pater noster a Credo... A mnohí si nepamätali nič. Prikázali sme teda, že tých treba odmietnuť a že neslobodno prijať ku svätému krstu nikoho bez toho, aby sa vopred naučil modlitby Pater noster a Credo. Dosť sa preto hanbili a chceli prisľúbiť, že ak im bude krst udelený, mohli by za istý čas zmyť zo seba túto potupu. ... A preto sme stanovili kritérium, dokedy by malo byť pozdržané pokrstenie dieťaťa, aby sa stali platným garantom v tejto záležitosti. Takže: buď nájdu človeka poučeného v týchto veciach, alebo budú čakať od Veľkej noci do Turíc, aby mali dosť času naučiť sa vyššie uvedené.“ V závere listu Karol slávnostne vyzýva biskupa Garibalda, aby si bol vedomý „toho, čo prináleží ku kňazskej službe: stretnite sa teda s vašimi kňazmi a porozprávajte sa o tom; pozorne hľadajte a skúmajte pravdu v tejto otázke, aby sa nezanedbávalo dielo Pánovo...“ Každý je povolaný zodpovedať sa pred Bohom: rodič dieťaťa, pre ktoré žiada krst, kňaz, povolaný pripraviť ho a vyslúžiť krst, biskup, ktorý koordinuje pastoráciu, a sám panovník, ktorý dohliada na telesné a duchovné zdravie svojich poddaných. A tak nás dávne udalosti Svätej rímskej ríše pozývajú zamyslieť sa nad tým, s akou pozornosťou je dnes zabezpečená príprava na krst.
DUCHOVNÝ OTEC, VĎAKA VÁM…
Church World – Svet Cirkvi priniesol svedectvo manželov pod nadpisom Duchovný otec, vďaka Vám, že ste nepokrstili naše deti. Obaja manželia pochádzali z Kalifornie, Frank bol katolík, Lynn nebola pokrstená, sobáš mali v roku 1974 v kostole sv. Františka. Dosť často sa sťahovali, lebo Frank bol letcom. Mali dve deti: sedemročného Jarreda a štvorročnú Kelly. Od roku 1974 do roku 1980 neboli v kostole. Z času na čas uvažovali o pokrstení detí, ale nikdy to neurobili. Jedného dňa sa ich zrazu zmocnil strach: Čo ak sa deťom niečo prihodí, a neboli pokrstené? Chceli ich dať pokrstiť, lebo o dva týždne sa mali sťahovať do iného mesta. Frank zavolal na faru. Kňaz sa ho spýtal, či chodia do kostola a praktizujú vieru. Frank odpovedal, že nie, načo kňaz priamo odmietol deti pokrstiť a dodal, aby na novom mieste vyhľadali kostol, každú nedeľu začali chodiť na svätú omšu a potom požiadali o krst. Frank s manželkou sa nahnevali, cítili sa urazení a nemohli uveriť, že kňaz odmietol ich prosbu. Keď na novom mieste uplynul asi mesiac, Lynn mala veľké problémy s úzkosťou o svoje deti. Jedného dňa to vyvrcholilo až tak, že sa zamkla do svojej izby a plakala. Búchala päsťami po stene. V tom okamihu pocítila Boží hlas a upokojila sa. Bol to hlas vychádzajúci z vnútra: Lynn, už viac nenes toto bremeno. Daj ho Kristovi. Veď kvôli tomu za teba zomrel a on ti odníme toto trápenie. Začala sa modliť a prosiť ho o to.
Po tejto udalosti poprosila Franka, či by s ňou nešiel budúcu nedeľu do kostola. Odvetil jej, že tiež na to myslel. Nedeľa prišla a oni šli na svätú omšu. Frankovi to urobilo dobre, že bol opäť v katolíckom kostole. Lynn bola vystrašená, ale chcela tam byť. O týždeň prišli znova a sadli si bližšie k oltáru. Tretiu nedeľu sedeli už celkom vpredu. Lynn pozorne prežívala modlitby a spev a ovládol ju taký pokoj, že necítila vlastné dýchanie. Keď sa začala bohoslužba obety, slzy jej stekali po tvári. V tej chvíli spoznala, čo pre ňu znamená Eucharistia a prečo je svätá omša centrom života veriaceho človeka. Keď sa svätá omša skončila, povedala Frankovi, že sa chce stať katolíčkou a chce o tom rozprávať s kňazom. Ešte v tom týždni hovorili s duchovným otcom o krste pre ich deti, o pobirmovaní Franka a o katechumenáte – Lynninej príprave na krst. Každú nedeľu chodievali na svätú omšu a oveľa viac sa venovali svojim deťom. Spôsobilo to zmenu aj v manželstve. Frank a Lynn sa stali voči sebe milšími a bližšími. 1. júla 1982 Lynn bola pokrstená, ich rodina sa stala aktívne veriacou.
Lynn končí svoj list takto: „Náš príbeh sa začal žiadosťou o krst. Chceme poďakovať duchovnému otcovi, ktorý dokázal povedať nie, pretože to nás priviedlo k tomu, čím sme teraz. Spoznali sme, že sviatosť znamená zomrieť a povstať k novému životu s Kristom, k životu, ktorý sa zakladá na viere, spoločenstve veriacich a hlbokej láske k Bohu. A to sa s nami stalo.“
KONKRÉTNE KROKY
-
Na znak toho, že sme sa pri krste stali Božím dieťaťom a získali nový život, si môžeme každý mesiac v deň svojho krstu vykonať svätú spoveď. Tak, ako sme pri krste zomreli hriechu, tak chceme od tohto dňa začínať vždy znovu s pomocou Božej milosti premáhať seba a víťaziť nad hriechom.
-
Viete, v ktorom kostole ste prijali krst? Ak ste tam už dávnejšie neboli, nájdite si čas navštíviť tento Boží chrám, ak je to možné.
-
Pomodlite sa tento mesiac častejšie za kňaza, ktorý vám udelil sviatosť krstu, za krstných rodičov a za všetkých svedkov vášho krstu.
-
Prečítajte si úryvok z Pavlovho Listu Kolosanom 3, 1-17 a porozprávajte sa o jeho význame. Pavol nás povzbudzuje: „Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť.“
-
Vydávajte vo svojom okolí svedectvo o dare sviatosti krstu. Porozprávajte napríklad niekomu o tom, prečo je krst dôležitý a čo to pre teba znamená, že si pokrstený.
NA PREHĹBENIE TÉMY
-
Katechizmus Katolíckej cirkvi: https://dkc.kbs.sk/dkc.php?in=kkc1212
-
Katechézy o sviatostiach: https://www.youtube.com/@Katechezy
-
3MK - 3 minúty katechizmu: https://www.youtube.com/watch?v=_gfwSqeIUBA&t=2s
Diecézna púť do Fatimy
V dňoch 07. - 12. mája 2023 sa bude konať diecézna ďakovná púť k 5 výročiu zasvätenia diecézy Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie pod vedením nášho diecézneho otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika. Pre prihlásenie a platbu za púť nech záujemcovia kontaktujú priamo cestovnú kanceláriu TRINITY - telefonicky alebo emailom na kontaktoch uvedených na priloženom plagáte. Taktiež ďalšie podrobnejšie informácie ohľadom programu púte sú uvedené na plagáte.
Svetové dni mládeže 2023
Aj na našej stránke uverejňujeme správu od koordinátora pre pastoráciu mladých v našej diecéze, dp. Jána Horváta, ohľadom možnosti a spôsobu prihlasovania mladých z našej diecézy na Svetové dni mládeže v Lisabone v tomto roku. V prílohe tejto správy je aj plagát SDM Lisabon 2023.
"Milí mladí!
Chcel by som vás informovať o nastávajúcom podujatí ,,Svetové Dni Mládeže“(SDM), ktoré sa bude konať v Lisabone v termíne od 1.8. do 6.8. 2023.
Registrácia na SDM pre slovenských pútnikov je už spustená na stránke www.svetovednimladeze.sk
Pre záujemcov z našej diecézy nebudeme zabezpečovať spoločnú dopravu, preto je potrebné aby sa prihlásili na SDM cez diecézy alebo spoločenstvá, ktoré poskytujú možnosť spoločnej dopravy, tam však treba rátať s navýšením nákladov o ďalších približne 400 eur.
Druhou možnosťou je zabezpečiť si dopravu individuálne a prísť priamo do Lisabonu.
S prípadnými záujemcami budeme o týchto možnostiach diskutovať individuálne. Preto vás prosím, aby ste tieto informácie posunuli mladým vo vašich farnostiach a prípadných záujemcov odkázali na mňa, cez mail: jancikahorvat@gmail.com alebo: jan.horvat@burv.sk prípadne na telefónne číslo: 0948 094 644.
Ďakujem za spoluprácu"
S pozdravom Ján Horvát
Projekt Ráchelina vinica
Dr. Susan Stanfordová napísala knihu o vlastnej skúsenosti s interrupciou (Will I Cry Tomorow?New York,1987). Spomína: "Počas ďalšej jeden a pol hodiny sa moje telo postupne pozviechalo z bolesti a šoku z podstúpeného zákroku. Nie však moja psychika. Konzultantka Julie ma varovala, že asi zakúsim pocit straty. No toto bola prázdnota. Bezútešnosť. Alebo ešte niečo horšie, čo nemožno nikdy pomenovať. Predtým som mala osobnosť, život, dušu. Teraz som bola telom s črepmi vnútri. Bol to práve pocit rozbitosti, ktorý som nemohla uchopiť..."
2. Súťažná otázka na detskú svätú omšu
Na 4. nedeľu v cezročnom období (29. 01.) dostali deti na úlohu vypracovať pracovný list a priniesť ho na budúcu nedeľu na sv. omšu pre deti (05. 02.). Môžete si ho vytlačiť aj v prílohe.
Ponuka prežívať každý deň s Božím slovom
Z iniciatívy nášho diecézneho otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika vám pri príležitosti Nedele Božieho slova v Cirkvi, na 3. nedeľu v Období cez rok, ponúkame možnosť prihlásiť sa na odber každodenných krátkych zamyslení pripravovaných formou Lectio divina, ktoré publikuje občianske združenie Otcovo srdce pre Slovensko. Pod článkom môžete nájsť ukážku takéhoto zamyslenia na stiahnutie. Po prihlásení máte možnosť prístupu k predchádzajúcim, už zverejneným zamysleniam.
Ako pracovať s Božím slovom
- Lectio: Čo vlastne text hovorí?
- Meditatio: Čo tento text hovorí mne?
- Oratio: Hovoriť Bohu, pričom text používame ako východisko.
- Contemplatio: Nechať sa osloviť, preniknúť Ježišovou osobou.
1. Lectio
Človek znova a znova číta text, pričom sa ho usiluje chápať v bezprostrednom kontexte a v rámci celku Písma. Pozornosť sa sústreďuje najskôr na otázku: Čo tento text skutočne hovorí? Kardinál radí zobrať si ceruzku, podčiarknuť si významné slová a napísať si na okraj poznámky. Text sa má čítať pomaly a tak, že čitateľ umožní Bohu, aby k nemu cez Písmo prehovoril. Text tak často odhalí čitateľovi v rôznych okamihoch života rôzne veci.
2. Meditatio
Ak sa pri lectio pozornosť upierala na to, čo hovorí samotný text, pri meditatio sa kladie dôraz na novú otázku: Čo tento text hovorí mne? Aké hodnoty, opatrenia alebo zmeny v mojom živote odo mňa vyžaduje. Čo hovorí mne dnes, tu a teraz živé Božie slovo a hlas Ducha?
3. Oratio
Tu je ťažiskom modlitba. Biblické posolstvo podnecuje odozvu. Môže ňou byť bázeň pred Pánom, úžas alebo adorácia živého Boha, ktorý sa mi s láskavosťou odhaľuje pri modlitbe. Môže ňou byť prosba o pomoc pri lepšom uvádzaní Božieho slova do života. V každom prípade oratio spočíva v rozhovore s Bohom, pričom používame text a jeho posolstvo ako východiskový bod. Centrom oratio je to, do akej odpovede ma Božie slovo pobáda.
4. Contemplatio
Modlitba sa stáva kontempláciou, keď presahuje konkrétnu stať a nechá sa absorbovať do osoby Ježiša, ktorý je prítomný za každou staťou a v každej stati Písma. V tomto štádiu meditácia už nie je cvičením ducha, ale je oslavou a mlčaním pred tým, ktorý sa mi zjavuje, ktorý ku mne hovorí, počúva ma ako Priateľ, ako Uzdravovateľ, ako Spasiteľ. Pri contemplatio vychutnávame Božie slovo a prežívame skúsenosť Božieho života v sebe.
(Podľa časopisu Sväté písmo pre každého, 4/2002, str. 34)
Z iniciatívy nášho diecézneho otca biskupa...
Zdroj: www.burv.sk
Prvá katechéza o sviatosti krstu
Tento rok na pozvanie a výzvu rožňavského otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika slávime v našej diecéze ako rok krstu a birmovania. Popri stránke biskupského úradu www.burv.sk kde budú uverejňované katechézy k prehĺbeniu viery o týchto sviatostiach, texty budem ponúkať aj na našej farskej stránke. Tu si môžete stiahnuť prvú katechézu zo série o sviatosti krstu. Taktiež si tu môžete stiahnuť texty pre rodinnú pobožnosť, v ktorej sa slávi výročie udelenia sviatosti krstu a birmovania.
1. katechéza o sviatosti krstu
Pastiersky list rožňavského otca biskupa
Náš otec biskup Mons. Stanislav Stolárik nám posiela na Nový rok svoj pastiersky list, ktorý si tu môžete prečítať:
Pastiersky list Mons. Stanislava Stolárika na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky 1. januára 2023
Milí bratia a sestry,
na začiatku občianskeho roka vás všetkých veľmi rád pozdravujem slovami sv. Pavla: „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista“ (Rim 1,7), a zároveň v dnešnú slávnosť Panny Márie Bohorodičky prosím za nás všetkých: „Oroduj za nás Svätá Božia Rodička.“
Začíname nový úsek nášho života a ako veriaci ľudia prosíme o Božie požehnanie a ochranu Panny Márie pre nás všetkých. Ako veriaci ľudia sa však iste aj pýtame, čo nás čaká v tomto roku, ale nebojme sa položiť si tiež otázky: „Čo ak práve v tomto roku budeme povolaní do večnosti? Ako sa postavíme pred síce milosrdného, ale aj spravodlivého Sudcu?“ Naša odpoveď sa môže odvíjať aj od väčšieho uvažovania o prijatom krste, o sviatosti birmovania a osobnom hľadaní Boha či vzťahu k Bohu. Je to veľmi dôležitá téma pre náš život na zemi i po ňom - vo večnosti.
Teda nutne sa musíme pýtať: Aký mám názor na sviatosť krstu, birmovania a svoj vzťah k Bohu? Sú moje postoje sformované podľa náuky Cirkvi alebo podľa ducha sveta? Duch sveta nahovára napr. kresťanským rodičom, že narodené dieťa nie je treba čím skôr pokrstiť, ale keď dorastie, nech sa rozhodne samo. To akoby ten istý rodič neučil svoje dieťa už od detstva slušnosti, materinskému jazyku, neposielal by ho do školy a podobne. Je správne, ak rodičia nebudú dieťa učiť rozprávať od malička? Rodič, ktorý je veriaci, bude od malička nábožensky vychovávať všetky svoje deti. To isté platí o prijatí sviatosti birmovania. Múdremu a zodpovednému rodičovi bude záležať, aby ich syn či dcéra sa vo svojom čase zúčastnili na príprave k sviatosti birmovania a boli pobirmovaní.
Celá naša obnova hlbšie prežívať prijaté a ponúkané sviatosti krstu a birmovania, nech začne slovami, ktoré Boh Otec vyslovil pri krste svojho Syna v Jordáne: „Toto je môj milovaný syn...“ (dcéra) (porov. Mt 3,17); a prežime, že tú istú priazeň prejavil Boh aj každému z nás, ktorí sme pokrstení. Preto si pripomeňme, v čom sa prejavuje veľká Božia láska k nám cez krst. „Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní: „A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove“ (KKC 1213).
Pri prijatí sviatosti birmovania dostávame veľmi veľa Božích darov. Teda nielen sedem. Číslo sedem znamená neobmedzené množstvo. Čo však potrebujeme pochopiť ako dôležité, je to, že cez sviatosť birmovania získavame tú istú silu a oporu, akou boli vyzbrojení dvanásti apoštoli, keď boli vyslaní do celého sveta, aby ho evanjelizovali.
Známy francúzsky neverec Voltaire sa posmešne vyjadril o diele dvanástich apoštolov a plný pýchy povedal: „To, čo dokázali dvanásti jednoduchí apoštoli, to ja zničím sám svojim rozumom.“ Vieme, že sa mu to nepodarilo, že Cirkev je tu stále, aj keď v pôvodných kresťanských krajinách je život viery oslabený. Ale treba sa pozrieť na plné kostoly v Afrike a v Ázii, z ktorých počuť radostný spev a modlitby. A pritom v niektorých krajinách týchto svetadielov ľudia vedia, že ak sa v nedeľu vyberú do kostola na svätú omšu, ešte sa nemusia z nej aj vrátiť. Teroristi už pripravili veľký počet kresťanov o život. O týchto kresťanoch nikto nepovie, že sú nimi len na papieri alebo zo zvyku!
Celosvetovo, ako sa neraz vyjadril pápež František, kresťania sú dnes najviac prenasledovaní a denne zomrie mučeníckou smrťou za vieru približne 13 kresťanov. Ale práve v tých krajinách, kde sa prelieva ich krv, je Cirkev stále živá a z jej počtu neubúda, ale naopak, rastie aj počtom. Potvrdzuje sa, čo kedysi povedal Tertulián: „Krv mučeníkov je semenom nových kresťanov.“ Na druhej strane musíme s bolesťou konštatovať, že v krajinách, kde sa pre vieru nezabíja, i keď ponižovanie tam existuje, v týchto krajinách sa veriaci skôr premieňajú na praktizujúcich materialistov, ktorí, ako to kedysi povedal dnes už svätý Ján Pavol II.: „žijú tak, akoby Boha nebolo.“ A ak ešte hovoria o sebe, že sú veriaci, dávajú si pozor, aby vo svojom okolí veľmi nevyčnievali a najmä aby ich nepovažovali za „fanatických“, keď by ich videli každú nedeľu a sviatok ísť do kostola a sem-tam by sa aj niekedy zastali Cirkvi pred inými.
V Roku, keď si v našej diecéze chceme pripomínať dôležitosť krstu i sviatosti birmovania a vôbec osobného vzťahu k Bohu, začnime spoločne odhaľovať krásu a hĺbku týchto sviatostí, a tak sa prehĺbi aj náš život viery. Je pravdou, že každý bude musieť pre to aj niečo urobiť: Dopĺňať si poznanie o týchto sviatostiach z Katechizmu katolíckej cirkvi alebo čítať katechézy, ktoré ponúkame a odporúčame pre tento rok a budeme ich uverejňovať na našej webovej stránke www.burv.sk. A brať za samozrejmú prax života kresťana katolíka aj pravidelnú účasť na bohoslužbách.
Ponúknuté kroky nám uľahčia aj ďalšie spolu-kráčanie na synodálnej ceste a môžu byť aj prejavom našej vďaky za návštevu pápeža sv. Jána Pavla II. v Rožňave pred 20 rokmi (13. septembra 2003).
V duchu viery vykročme do nového roka 2023, v ktorom sa usilujme byť každým dňom bližšie k Bohu i ľuďom. Určité štatistiky nám signalizujú, že to nebude jednoduchý rok, ale keď naši predkovia zvládli s Božou pomocou vo svojom živote mnohé náročné skúšky, napr. dve svetové vojny, či totalitný režim, s Božou pomocou, pod ochranou Panny Márie i sv. Jozefa môžeme zvládať aj my všetko, čo príde v osobnom živote alebo v živote národa.
Milí bratia a sestry, na prahu nového roka 2023, plný dôvery najskôr zopakujem a doplním slová modlitby k Panne Márii: „Oroduj za nás Svätá Božia Rodička. Za nás všetkých pokrstených, pobirmovaných a hľadajúcich Boha.“ Vám i vašim drahým, prajem všetko najlepšie, prajem vám ochotu hľadať a odhaliť veľkosť Božích darov, ktoré sme dostali v krste a pri birmovke a trocha sa s hrdosťou zamyslieť i nad tým, že ako pokrstení a pobirmovaní, vytvárame takmer miliardovú katolícku rodinu. Preto vám tiež odporúčam: každý si zistite, kedy ste boli pokrstení a pobirmovaní, a tieto dni odteraz slávte tak, ako zvyknete narodeniny, meniny či iné udalosti, ktoré slávite spolu v rodine.
Teším sa na všetky stretnutia s vami počas tohto roka a všetkým vám žehnám v mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého.
+ Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup
Vianočný koncert hudobníkov z Pohorelej
V piatok na slávnosť Zjavenie Pána poobede o 15:00 hod. sa v našom kostole konal Vianočný koncert hudobníkov z Pohorelej.